Náš príbeh sa začal písať v roku 2008, kedy sme sa s budúcim manželom spoznali. Svadbu sme mali skoro na 10. výročie teda v roku 2018 a odvtedy sme sa začali snažiť o bábätko. To však po úpornom snažení neprichádzalo a tak som sa na to pri preventívnej prehliadke spýtala gynekológa. Ten ma odbil,
že však som zdravá, má sa dať vyšetriť manžel – ten na vyšetrení u urológa bol, zostával len spermiogram, ktorý sme mohli absolvovať len v centre IVF. Počas preventívnych prehliadok bolo na ultrazvuku vždy vidno folikul takže bol predpoklad, že k ovulácii u mňa dochádza. Po roku snaženia mi teda povedal, že máme ísť do centra IVF. Ja som sa už vtedy začala zaujímať o meranie bazálnej teploty a to potvrdilo, že k ovulácii u mňa dochádza.
Po dlhom zvažovaní sme si vybrali IVF centrum Gynfiv v Žiline – nakoľko sme ho mali najbližšie. Prvá konzultácia bola rozsiahla, spísali sme rodinnú anamnézu a obom nám zobrali krv, mne bol urobený ultrazvuk, kde bolo potvrdené, že k ovulácii dochádza (zrovna som mala plodné dni), manželovi boli odobraté spermie na spermiogram. Pri následnej návšteve som chcela výsledky konzultovať, moc nám však tie odborné výsledky vysvetliť nechceli, len nám tlačili vyšetrenie HyFoSy a potvrdili zhoršený spermiogram u manžela – nevysvetlili nám však, čo znamená jeho diagnóza.
Mal však zlú morfológiu a znížený počet, čo to znamená, som hľadala na internete. Nerozumela som, prečo ma nútia do ďalšieho vyšetrenia (nie najlacnejšieho) keď mi stále hovoria, že som v poriadku. Bola som sa na toto vyšetrenie spýtať aj môjho gynekológa, ktorý mi vravel, že nie je preň žiadna indikácia, avšak chcel mi (ZRAZU) priechodnosť vaječníkov skontrolovať laparoskopicky – čo som odmietla, nakoľko HyFoSy mi prišla menej invazívna metóda. V tom momente som sa rozhodla, že od gynekológa odchádzam, pretože názory menil podľa nálady.
HyFoSy som absolvovala za sumu 150€ a to povedalo, čo som predpokladala. Vajcovody mám priechodné a odporučili nám IUI. Začala som teda presne podľa inštrukcií užívať Clostilbegyt. Pri kontrole, kde som sa cítila ako na bežiacom páse (bolo nás tam asi 10 párov a v ambulancii som bola max 10 minút aj s obliekaním sa). Počas toho, ako som bola v kabínke mi lekárka oznámila, že tento cyklus sa nebude nič diať, pretože mám cystu a poslala ma von z ambulancie so slovami, že ak počas menštruácie nepraskne, tak ju mám prísť dať prepichnúť. Na moje ďalšie otázky nereagovala, pretože ,,tam nie som sama“.
To ma maximálne rozhodilo. Absolútne som nevedela, čo čakať, čo sa s cystou stane, nikdy som takýto nález nemala. Cysta bola z hormonálnej stimulácie a našťastie počas nasledujúcej menštruácie praskla a bolo to dosť bolestivé.
V tom momente som si povedala, že potrebujem iný prístup IVF centra a rozhodli sme sa pre iné centrum.
Šli sme do vzdialenejšieho Helios Martin a vyžiadala som si všetky naše výsledky zo Žiliny – s čím bol neuveriteľný problém. Až po intervencii zo strany mojej poisťovne mi boli naše výsledky za poplatok 7€ zaslané na email.
V Martine sme sa stretli s úplne iným prístupom.
Všetko s nami konzultovali, na moje otázky mi odpovedali. Aj tam mali samozrejme veľa pacientov, ale cítili sme sa tam oveľa lepšie.
Dohodli sme sa, že skúsim ešte jedno IUI a ak to nepôjde, skúsime IVF.
Po stimulácii Clostilbegytom sa mi vytvorilo až 5 folikulov, takže IUI sa opäť nekonalo. Zatiaľ sme chceli jedno dieťa, nie naraz 🙂 Do toho som ďalší cyklus mala covid, takže sme sa dohodli, že počkáme ešte jeden cyklus a v marci 2022 sme začali s dlhým protokolom. po dohode v práci som sa nechala vypísať na PN. Mala som dva druhy injekcií, ktoré som si pichala do brucha (decapeptyl a následne gonal). Zo začiatku mi s tým pomáhal manžel, potom som to zvládla aj sama. Samozrejme som presne podľa rozpisu chodila na kontroly, kde mi lekár vysvetľoval, čo sa deje.
Na liečbu som zareagovala dobre a vytvorilo sa 14 folikulov. Po poslednej kontrole som si podľa inštrukcií v presný čas pichla Ovitrelle na vyvolanie ovulácie a chystala sa na OPU. Prišiel deň D, kedy sme išli odoberať folikuly. Vyšlo to na veľkonočný pondelok, na klinike som bola sama a mala som tam úžasný personál. Všetci boli neuveriteľne milí, narkózu som zvládla, odobralo sa 14 folikulov, ktoré sa nakoniec šli oplodňovať. Spermie sme mali ešte ošetrené metódov MACS a oplodňovalo sa metódou ICSI.
Na ďalší deň som mala volať s embryológom koľko vajíčok sa podarilo oplodniť a následne aj 3. deň, 5. deň a 6.deň. V Heliose vkladajú vždy len jedno embryo a vždy robia KET.
Na druhý deň ma čakala studená sprcha, pretože sa podarilo oplodniť iba 3 vajíčka a máme len 3 embryá. Veľmi som tŕpla do ďalšieho telefonátu, či sa všetky 3 embryá dožijú.. Do toho som začala pociťovať dosť silný hyperstimulačný syndróm, vaječníky ma veľmi boleli aj pri chôdzi. Takže som ďalšie dni len ležala, veľa pila a kŕmila sa bielkovinami. Na tretí deň nám bolo oznámené, že sa 3 embryá pekne vyvíjajú, to isté aj na 5. a 6. deň. Takže nám zamrazili 3 embryá, z toho jedno bolo hatchujúca blastocysta to sme sa dohodli, že budeme v ďalšom cykle vkladať. Dovtedy som od začiatku cyklu mala užívať Estrofem na rast sliznice.
Prišiel deň D a ja som nervózna prišla aj s manželom na kliniku. Vklad bol rýchly, bezbolestný a šli sme domov. Nevydržala som to a na 4. deň po vklade som si robila 1. tehotenský test a zdalo sa mi, že vidím ducha..
Po dvoch dňoch čiarka silnela a ja som sa konečne dočkala – som tehotná, čo mi následne aj na kontrole 2 týždne po vklade potvrdila aj moja nová gynekologička a rovnako aj v centre v Martine, kde sme tým pádom boli na poslednej kontrole. Po celý tento čas som mala k dispozícii číslo na koordinátorku, ktorej som mohla nonstop volať a tá mi pomohla zvládnuť aj hyperstimulačný syndróm.
S gynekologičkou sme sa dohodli na častejších návštevách (kvôli IVF). Približne dva týždne po potvrdení tehotenstva som začala krvácať a tak som hneď volala koordinátorke a následne ďalší deň šli na kontrolu. Ukázalo sa, že sa jedná o hematóm a keďže progesterón som už užívala, tak viac mi nevedeli pomôcť a čakalo sa, či sa hematóm sám vstrebe alebo odíde spolu s bábätkom 🙁
Toto krvácanie sa ešte viackrát opakovalo bola som s nervami v koncoch, stále som si hladkala bruško a prihovárala sa maličkému, nech tu s nami ostane, že už teraz ho veľmi ľúbime.
Našťastie sme prežili prvý trimester a ja som dostala tehotenskú knižku. Nebolo väčšej radosti. V druhom trimestri sa opäť objavilo krvácanie – leteli sme na pohotovosť- ukázalo sa že mi zrejme praskla nejaká cievka v placente ale bábätko je v poriadku. Veľmi som si vydýchla.
Tretí trimester ma začala veľmi páliť záha aj pobolievať ľavý oblúk pod rebrami. Na kontrolách však olo našťastie všetko v poriadku.
Dátum pôrodu sme vďaka IVF mali presne vypočítaný na 1.2.2023, nepotvrdili sa našťastie zaručené info, že sa malý narodí predčasne kvôli tomu, že je z IVF (takto ma strašila jedna pôrodná asistentka na pohotovosti ..). Narodil sa 4 dni po termíne. Najskôr mi praskla voda a potom si ma už nechali v nemocnici. Samotný pôrod trval 26 hodín a bol veľmi náročný. Mala som prirastenú placentu, takže ma hneď po pôrode museli uspávať. Maličký bol zo začiatku ok, pôrodnú váhu mal cez 3800g, potom však mal zvýšené CRP kvôli dlhému pôrodu a musel na novorodeneckú JIS 🙁 tam som ho chodila dojčiť a našťastie nás po 7 dňoch prepustili z nemocnice a už sme konečne obaja doma.
Už sme obaja v poriadku, ja ešte musím dať do poriadku seba, lebo pri pôrode som sa nevyhla nástrihu. Maličký je úžasné bábo, veľa nám prespí aj v noci, takže žiadne kruhy pod očami sa nekonajú 🙂
Tak toto je náš príbeh. Chcem popriať všetkým, ktorí sa rozhodnú pre iVF že je to dlhý proces ale občas sa môže stať, že sa podarí aj prvý cyklu a prvý vklad 🙂 len treba veriť. A to, že podstúpite IVF hneď neznamená, že budete mať predčasniatko.
Martina
[hfe_template id=’3341′